Dušan Pašek by 7. septembra oslávil 65 rokov

Bratislava 7. septembra (TASR) - Bývalého výborného hokejového centra Slovana Bratislava či československej reprezentácie Dušana Pašeka si mnohí pamätajú ako večne usmiateho človeka a veľkého optimistu. O to viac všetkých prekvapila správa zo 14. marca 1998 o tragickej smrti vtedajšieho prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), strieborného medailistu zo ZOH 1984 v Sarajeve a majstra sveta z roku 1985. Nebyť tragickej udalosti, ktorá sa oficiálne uzavrela ako samovražda, dožil by sa Dušan Pašek v nedeľu 7. septembra 65 rokov.

Väčšinu kariéry strávil v bratislavskom Slovane. V jeho drese sa v sezóne 1978/1979 tešil z historického zisku majstrovského titulu v československej lige. Zahral si aj v zámorskej NHL, v ktorej si v ročníku 1988/1989 obliekal dres Minnesoty North Stars. Predviedol sa aj na európskych klziskách vo švajčiarskych tímoch HC Lugano, Ambri Piotta, talianskom Assiagu či vo fínskom mužstve KalPa Kuopio.

Roky patril k oporám československej reprezentácie, s ktorou okrem zlata z pražských MS 1985 získal aj striebro na ZOH 1984 v Sarajeve. Strieborné medaily vybojoval na MS 1982 vo Fínsku, MS 1983 v Nemecku a z MS 1987 v Rakúsku si odniesol bronz. Do Siene slávy slovenského hokeja Dušana Pašeka uviedli v roku 2007. Jeho uvedenie bolo aj symbolické, lebo počas kariéry nosil dres s číslom 22 a stal sa práve 22. členom slovenskej hokejovej Siene slávy.

Narodil sa 7. septembra 1960 v Bratislave. Pôvodne ho rodičia dali na gymnastiku. Fyzicky dobre stavaný chlapec však rád aj korčuľoval a na verejnom klzisku si Pašekove korčuliarske schopnosti všimol tréner mládežníckeho tímu BEZ Bratislava Pavol Siroťák. Hokej zvíťazil nad gymnastikou a pohybovo zdatný Pašek sa rýchlo prepracoval do bratislavského Slovana. Mal iba 16 rokov, keď si ho legendárny tréner Slovana Bratislava Ladislav Horský zobral na pár zápasov do „áčka“. V prvom tíme „belasých“ sa postupne udomácnil a v 19-rokoch sa v drese Slovana tešil v sezóne 1978/1979 z historicky prvého titulu federálneho šampióna pre slovenský tím.

Získal si aj priazeň fanúšikov Slovana, patril medzi vynikajúcich strelcov a veľmi často sa zimným štadiónom ozývalo na jeho adresu hromové „Ceco banán“. Stal sa lídrom tímu a s kapitánskym „céčkom“ na drese strhával spoluhráčov a burcoval fanúšikov. Vojenčinu hokejovo strávil v sezóne 1985/1986 v Dukle Jihlava. Vo federálnej lige odohral celkovo 372 zápasov, pričom strelil 187 gólov. V ročníku 1986/1987 sa stal najlepším nahrávačom súťaže.

NHL okúsil v tíme Minnesota North Stars. V sezóne 1988/1989 za neho odohral 48 zápasov v základnej časti s bilanciou 4 góly a 10 asistencií. V dvoch zápasoch play off strelil jeden gól. Po návrate do Európy hrával za švajčiarske Lugano a Ambri-Piottu, talianske Asiago a fínske KalPa Kuopio.

V reprezentácii Československa debutoval v roku 1981, nastúpil v nej v 196 zápasoch a strelil 69 gólov. To ho zo Slovákov po Jozefovi Golonkovi (82 gólov) a Vincentovi Lukáčovi (70 gólov) zaradilo na tretie miesto najúspešnejších kanonierov v československej reprezentácii. V Prahe sa stal v roku 1985 majstrom sveta, z Fínska 1982 a Nemecka 1983 si priviezol domov striebro a z MS 1987 v Rakúsku bronz. Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zaslúžil o strieborné medaily. Štartoval aj na ZOH 1988 v Calgary, kde československý tím skončil na 6. priečke.

Československo reprezentoval trikrát aj na Kanadskom pohári. V roku 1981 vypadlo Československo v semifinále so Sovietskym zväzom a v roku 1987 tesne nestačilo na Kanadu. Hokeju zostal verný aj po skončení hráčskej kariéry a cez manažéra a prezidenta Slovana Bratislava to dotiahol v roku 1997 až na prezidenta SZĽH. Jeho pôsobenie na tomto poste trvalo do tragickej smrti v roku 1998.

Dušan Pašek zomrel 14. marca 1998 v Bratislave. Jeho telo našli s prestrelenou hlavou v kancelárii štadióna Slovana. Zanechal po sebe niekoľko rozlúčkových listov najbližším. Podľa oficiálneho vyšetrovania spáchal samovraždu.

Legendárny hokejista, ale aj húževnatý hokejový manažér bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva má dcéru Alexandru a syna Dušana, z druhého Dominika. A práve starší syn Dušan si zvolil rovnaký odchod z tohto sveta ako jeho otec. Tiež sa aktívne venoval hokeju, získal dva slovenské tituly - v roku 2005 so Slovanom a v roku 2011 v drese HC Košice. Hráčsku kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov v roku 2016. Potom pôsobil ako viceprezident a generálny riaditeľ klubu iClinic Bratislava Capitals. V piatok 5. novembra 2021 ho v lese na bratislavskej Kolibe našli obeseného. Následné vyšetrovanie vylúčilo cudzie zavinenie.